Anotace: 36. diskusní večer na téma Světový étos

Přidal: | publikováno: 13. 10. 2014

Zveřejňujeme slibovanou anotaci k nadcházejícímu 36. diskusnímu večeru na téma Světový étos – základ světové společnosti. Diskusní večer proběhne v úterý 21. října a pozvání přednášet přijal slovenský teolog a filozof Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc.

Svetový étos – základ svetovej spoločnosti

Nemecký teológ Hans Küng ( narodený 1928 vo Švajčiarsku ) je výrazným zástancom ekumenizmu. Vo svojich prácach sa venuje zásadným otázkam a problémom tradičného a súčasného kresťanstva. Od roku 1963 bol profesorom dogmatickej a ekumenickej teológie, a riaditeľom Inštitútu pre ekumenické bádanie. V súčasnosti je emeritovaný, angažuje sa v Nadácii Svetový étos, ktorú založil. Vďaka snahám Dr. Karla Flossa bola v Prahe a na Sázave založená česká nadácia Svetový étos – centrum Prokopius, s cieľom verejne zastupovať snahy svetového étosu. Súčasnosť a budúcnosť svetovej politiky a svetového hospodárstva nezastupiteľne prepája ústredná kategória svetového étosu. Hans Küng dva razy navštívil aj Prahu. Prvý raz sa stretol so signatármi Charty 77 a druhý raz prijal pozvanie na FÓRUM 2000, kde mal referát, v ktorom sa zaoberal svetovým étosom vo vzťahu k svetovej politike a svetovému hospodárstvu.

Elementárne etické normy siahajú do dávnej minulosti a súvisia s tým, ako sa človek stával človekom, a dodnes tvoria základ všeobecne záväzných pravidiel ľudského správania a spolužitia, v pravej ľudskosti, toho, čo nazývame humanum. Tieto etické normy si ľudia nemohli priniesť ako fixné riešenie z neba, či dokonca vyvodiť z nemennej prirodzenosti človeka. Skôr museli na zemi, kde však bol život po celé tisícročia určovaný nábožensky na základe početných skúseností, nachádzať určité pravidlá správania a spolužitia, ktoré si museli overiťosvojiť. Neboli to teoretické úvahy, ale praktické životné potreby, ktoré museli mať ľudia na zreteli, keď chceli žiť spolu a prežiť. Po obdobiach osvedčovania a navykania došlo nakoniec k všeobecnému uznaniu takto vžitých noriem. Nepísané etické normy tvoria „skalu“, na ktorej je vybudovaná ľudská spoločnosť. Prvotný étos tvorí jadro spoločného étosu ľudstva, svetového étosu. Vybrúsené normy, hodnoty a merítka, sa s príchodom celkom odlišnej doby môžu zmeniť a uvoľniť. O tisíc rokov staršia, než formulácia všeobecných ľudských práv, je formulácia všeobecných ľudských povinností.

Epocha, v ktorej sa svet ocitol, si žiada svoj étos. To znamená zásadný konsenzus vo vzťahu k záväzným hodnotám, nezvratným merítkam a zásadným osobným postojom.

Bez svetového étosu nemôže existovať lepší svetový poriadok. Svetový étos neredukuje svetové náboženstvá na etický minimalizmus, predstavuje však minimum toho, čo je svetovým náboženstvám už teraz v otázke étosu spoločné. Rozdiely nielen medzi národmi, kultúrami a náboženstvami, ale tiež formami života, koncepciami vedy, hospodárskymi systémami, sociálnymi modelmi a spoločenstvami viery sú tak veľké, že na plnú zhodu v otázke étosu nemožno myslieť ; teda žiadny totálny etický konsenzus. Z ľudských práv samých, aj keď sú pre človeka základné, nemožno odvodiť úplný ľudský étos, ktorý musí obsahovať aj ľudské povinnosti dané pred právom. Pred každým právnym zakotvením a zákonodarstvom je tu mravná samostatnosť a vedomá vlastná zodpovednosť jednotlivého človeka, s ktorou sa spájajú nielen základné práva, ale tiež základné povinnosti. „Svetový étos“ teda neznamená „svetovú etiku“ v zmysle určitej filozofickej alebo teologickej náuky o mravnom správaní, hodnotách a normách, ale znamená základné mravné správanie človeka chápaného individuálne, či kolektívne. V súčasnosti sú prijímané ako základ svetového étosu dva základné princípy :

– S každým človekom sa musí zachádzať ľudsky.

– Čo chceš, aby sa robilo tebe, rob aj iným.

Na základe týchto princípov sa radou Inter Action schvaľujú štyri nezvratné pokyny, v ktorých sa zhodnú všetky náboženstvá :

– Povinnosť vytvárať kultúru nenásilia a úcty ku všetkému živému

– Povinnosť vytvárať kultúru solidarity a spravodlivý hospodársky poriadok

– Povinnosť vytvárať kultúru tolerancie a život vo vierohodnosti

– Povinnosť vytvárať kultúru rovnosti a partnerstva muža a ženy.

Bhagavadgíta budhizmu je veľkým etickým dokumentom ľudstva. Zastupuje svetový étos, nie „etiku“ v zmysle etického systému, skôr „étos“ v zmysle mravného konania. pre svetový étos je v čínskom náboženstve prínosný pôvodný konfucianizmus, ktorý pestuje humanitu, pravú ľudskosť, ako ústrednú hodnotu. V rámci nového svetového poriadku bude treba vziať do úvahy to, čo Konfúcius stále zdôrazňoval : prednosť étosu pred hospodárstvom a politikou, a prednosť eticky zmýšľajúcej osoby pred inštitúciami. Špecifický príspevok budhizmu k svetovému étosu je : všade je potrebný jednotlivec. Každý musí kráčať svojou cestou, sám za seba. Človek sa sám stáva tým, čím je. Dôležité

je zdokonaľovať sa v nesebeckosti. Nesebeckosť je predpokladom láskavosti ( maitrí ),

radosti z radosti druhého ( mudita ), pokoja ( upékša ). Judaizmus by mal do novej svetovej epochy vniesť celé svoje obrovské náboženské a etické dedičstvo. Desatoro ako abeceda ľudského konania by malo v období globalizácie platiť tiež v svetovej politike a v svetovom hospodárstve. Kresťanstvo by v novom usporiadaní sveta nemalo odmietať modernu, ale podporovať jej humánny obsah. Malo by zároveň potierať nehumánne postoje moderny a jej deštruktívne účinky. Tým sa moderna a antimoderna posunú k odhaleniu nových dimenzií nádeje ( kozmicky, antropologicky, sociálne, nábožensky ). Na základe Koránu môže islam dospieť k ľudským právamzvnútra“ a zasadiť sa pritom o svetový étos v prospech svetového mieru a svetovej spravodlivosti.

Štefan  Šrobár

Informace o diskusním večeru naleznete: ZDE.

TOPlist